správy

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus a riaditeľ Čínskeho národného úradu pre kontrolu a prevenciu chorôb Wang Hesheng od februára tohto roku tvrdia, že „chorobe X“ spôsobenej neznámym patogénom je ťažké sa vyhnúť a mali by sme sa na pandémiu, ktorú spôsobuje, pripraviť a reagovať na ňu.

Po prvé, partnerstvá medzi verejným, súkromným a neziskovým sektorom sú ústredným prvkom účinnej reakcie na pandémiu. Predtým, ako sa však táto práca začne, musíme vynaložiť skutočné úsilie na zabezpečenie včasného a spravodlivého globálneho prístupu k technológiám, metódam a produktom. Po druhé, ukázalo sa, že celý rad nových technológií vakcín, ako sú mRNA, DNA plazmidy, vírusové vektory a nanočastice, je bezpečný a účinný. Tieto technológie sú predmetom výskumu až 30 rokov, ale neboli licencované na použitie u ľudí až do vypuknutia pandémie Covid-19. Okrem toho rýchlosť, akou sa tieto technológie využívajú, ukazuje, že je možné vybudovať skutočnú platformu vakcín s rýchlou reakciou a včas reagovať na nový variant SARS-CoV-2. Dostupnosť tejto škály účinných technológií vakcín nám tiež poskytuje dobrý základ pre výrobu kandidátskych vakcín pred ďalšou pandémiou. Musíme byť proaktívni pri vývoji potenciálnych vakcín proti všetkým vírusom s pandemickým potenciálom.

Po tretie, náš portfólio antivírusových terapií je dobre pripravené reagovať na vírusovú hrozbu. Počas pandémie Covid-19 boli vyvinuté účinné protilátkové terapie a vysoko účinné lieky. Aby sme minimalizovali straty na životoch v budúcej pandémii, musíme tiež vyrábať širokospektrálne antivírusové terapie proti vírusom s pandemickým potenciálom. V ideálnom prípade by tieto terapie mali byť vo forme tabliet, aby sa zlepšila distribučná kapacita v prostrediach s vysokým dopytom a nízkymi zdrojmi. Tieto terapie musia byť tiež ľahko dostupné a neobmedzované súkromným sektorom ani geopolitickými silami.

Po štvrté, mať vakcíny v skladoch nie je to isté ako ich sprístupniť širokej verejnosti. Je potrebné zlepšiť logistiku očkovania vrátane výroby a prístupu k nim. Aliancia pre inovatívnu pripravenosť na pandémie (CEPI) je globálne partnerstvo, ktoré vzniklo s cieľom predchádzať budúcim pandémiám, ale na maximalizáciu jeho vplyvu je potrebné vynaložiť viac úsilia a medzinárodnej podpory. Pri príprave na tieto technológie je potrebné skúmať aj ľudské správanie, aby sa zvýšilo povedomie o dodržiavaní predpisov a vyvinuli sa stratégie na boj proti dezinformáciám.

Nakoniec je potrebný ďalší aplikovaný a základný výskum. S objavením sa nového variantu SARS-CoV-2, ktorý sa úplne líši antigénom, bola ovplyvnená aj účinnosť rôznych vakcín a terapeutických liekov, ktoré boli vyvinuté predtým. Rôzne techniky mali rôznu mieru úspešnosti, ale je ťažké určiť, či bude ďalší pandemický vírus ovplyvnený týmito prístupmi, alebo či bude ďalšia pandémia spôsobená vírusom. Bez toho, aby sme mohli predvídať budúcnosť, musíme investovať do aplikovaného výskumu nových technológií, aby sme uľahčili objavovanie a vývoj nových liekov a vakcín. Musíme tiež rozsiahlo a výrazne investovať do základného výskumu mikroorganizmov s epidemickým potenciálom, vírusovej evolúcie a antigénneho driftu, patofyziológie infekčných chorôb, ľudskej imunológie a ich vzájomných vzťahov. Náklady na tieto iniciatívy sú obrovské, ale malé v porovnaní s dopadom Covid-19 na ľudské zdravie (fyzické aj psychické) a svetovú ekonomiku, ktorý sa len v roku 2020 odhadoval na viac ako 2 bilióny dolárov.

Obrovský zdravotný a sociálno-ekonomický dopad krízy Covid-19 silne poukazuje na kritickú potrebu špecializovanej siete zameranej na prevenciu pandémií. Sieť bude schopná odhaliť vírusy, ktoré sa šíria z voľne žijúcich zvierat na hospodárske zvieratá a ľudí, skôr ako sa rozvinú do lokálnych ohnísk, napríklad na predchádzanie epidémiám a pandémiám so závažnými následkami. Hoci takáto formálna sieť nikdy nebola vytvorená, nejde nevyhnutne o úplne nový projekt. Namiesto toho bude stavať na existujúcich multisektorových monitorovacích operáciách a čerpať zo systémov a kapacít, ktoré už fungujú. Harmonizácia prostredníctvom prijatia štandardizovaných postupov a zdieľania údajov s cieľom poskytovať informácie pre globálne databázy.

Sieť sa zameriava na strategický odber vzoriek z voľne žijúcich živočíchov, ľudí a hospodárskych zvierat vo vopred identifikovaných ohniskách, čím sa eliminuje potreba celosvetového dohľadu nad vírusmi. V praxi sú potrebné najnovšie diagnostické techniky na včasnú detekciu vírusov spôsobujúcich úniky v reálnom čase, ako aj na detekciu mnohých kľúčových endemických vírusových čeľadí vo vzorkách, ako aj iných nových vírusov pochádzajúcich z voľne žijúcich živočíchov. Zároveň je potrebný globálny protokol a nástroje na podporu rozhodovania, aby sa zabezpečilo, že nové vírusy budú odstránené z infikovaných ľudí a zvierat hneď po ich objavení. Technicky je tento prístup uskutočniteľný vďaka rýchlemu vývoju viacerých diagnostických metód a cenovo dostupných technológií sekvenovania DNA novej generácie, ktoré umožňujú rýchlu identifikáciu vírusov bez predchádzajúcej znalosti cieľového patogénu a poskytujú druhovo-špecifické/kmeňovo špecifické výsledky.

Keďže nové genetické údaje a súvisiace metadáta o zoonotických vírusoch u voľne žijúcich živočíchov, ktoré poskytujú projekty zamerané na objavovanie vírusov, ako je napríklad Global Virome Project, sa budú ukladať do globálnych databáz, globálna sieť pre dohľad nad vírusmi sa stane efektívnejšou pri odhaľovaní včasného prenosu vírusu na ľudí. Údaje tiež pomôžu zlepšiť diagnostické činidlá a ich používanie prostredníctvom nových, širšie dostupných a nákladovo efektívnych zariadení na detekciu a sekvenovanie patogénov. Tieto analytické metódy v kombinácii s bioinformatickými nástrojmi, umelou inteligenciou (AI) a veľkými dátami pomôžu zlepšiť dynamické modely a predpovede infekcie a šírenia postupným posilňovaním kapacity globálnych systémov dohľadu na prevenciu pandémií.

Vytvorenie takejto longitudinálnej monitorovacej siete čelí značným výzvam. Existujú technické a logistické výzvy pri navrhovaní rámca pre odber vzoriek na účely dohľadu nad vírusmi, pri zavádzaní mechanizmu na zdieľanie informácií o zriedkavých presahoch, pri školení kvalifikovaných pracovníkov a pri zabezpečovaní infraštruktúrnej podpory pre odber, prepravu a laboratórne testovanie biologických vzoriek zo strany verejného sektora a sektora zdravia zvierat. Na riešenie problémov spracovania, štandardizácie, analýzy a zdieľania veľkého množstva viacrozmerných údajov sú potrebné regulačné a legislatívne rámce.

Formálna sieť dohľadu by musela mať aj vlastné mechanizmy riadenia a členov z organizácií verejného a súkromného sektora, podobne ako Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu. Mala by byť tiež plne zosúladená s existujúcimi agentúrami OSN, ako je Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo/Svetová organizácia pre zdravie zvierat/WHO. Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti siete sú potrebné inovatívne stratégie financovania, ako je kombinácia darov, grantov a príspevkov od finančných inštitúcií, členských štátov a súkromného sektora. Tieto investície by mali byť tiež prepojené so stimulmi, najmä pre globálny Juh, vrátane transferu technológií, rozvoja kapacít a spravodlivého zdieľania informácií o nových vírusoch zistených prostredníctvom programov globálneho dohľadu.

Hoci sú integrované systémy dohľadu kľúčové, na prevenciu šírenia zoonotických chorôb je v konečnom dôsledku potrebný viacstranný prístup. Úsilie sa musí zamerať na riešenie základných príčin prenosu, obmedzenie nebezpečných praktík, zlepšenie systémov živočíšnej výroby a posilnenie biologickej bezpečnosti v potravinovom reťazci zvierat. Zároveň musí pokračovať vývoj inovatívnej diagnostiky, vakcín a terapeutických postupov.

Po prvé, je nevyhnutné predchádzať vedľajším účinkom prijatím stratégie „Jedno zdravie“, ktorá prepája zdravie zvierat, ľudí a životného prostredia. Odhaduje sa, že približne 60 % ohnísk chorôb, ktoré sa u ľudí doteraz nepozorovali, je spôsobených prírodnými zoonózami. Prísnejšou reguláciou obchodných trhov a presadzovaním zákonov proti obchodu s voľne žijúcimi zvieratami je možné efektívnejšie oddeliť ľudské a zvieracie populácie. Úsilie o hospodárenie s pôdou, ako je zastavenie odlesňovania, nielen prospieva životnému prostrediu, ale vytvára aj nárazníkové zóny medzi voľne žijúcimi zvieratami a ľuďmi. Rozšírené prijatie udržateľných a humánnych poľnohospodárskych postupov by eliminovalo nadmerné používanie u domácich zvierat a znížilo by používanie profylaktických antimikrobiálnych látok, čo by viedlo k ďalším výhodám pri prevencii antimikrobiálnej rezistencie.

Po druhé, je potrebné posilniť bezpečnosť laboratórií, aby sa znížilo riziko neúmyselného uvoľnenia nebezpečných patogénov. Regulačné požiadavky by mali zahŕňať hodnotenia rizík špecifické pre dané miesto a činnosť s cieľom identifikovať a zmierniť riziká; základné protokoly pre prevenciu a kontrolu infekcií; a školenia o správnom používaní a obstarávaní osobných ochranných prostriedkov. Mali by sa široko prijať existujúce medzinárodné normy pre riadenie biologických rizík.

Po tretie, štúdie GOF funkcie (GOF) zamerané na objasnenie prenosných alebo patogénnych charakteristík patogénov by mali byť primerane kontrolované, aby sa znížilo riziko, a zároveň by sa malo zabezpečiť pokračovanie dôležitých výskumných a vývojových prác na vakcínach. Takéto štúdie GOF môžu produkovať mikroorganizmy s väčším epidemickým potenciálom, ktoré môžu byť neúmyselne alebo úmyselne uvoľnené. Medzinárodné spoločenstvo sa však ešte musí dohodnúť na tom, ktoré výskumné aktivity sú problematické alebo ako zmierniť riziká. Vzhľadom na to, že výskum GOF sa vykonáva v laboratóriách po celom svete, je naliehavo potrebné vytvoriť medzinárodný rámec.