správy

Približne u 1,2 % ľudí bude počas ich života diagnostikovaná rakovina štítnej žľazy. Za posledných 40 rokov sa vďaka rozšírenému používaniu zobrazovacích metód a zavedeniu biopsie tenkou ihlou výrazne zvýšila miera detekcie rakoviny štítnej žľazy a jej výskyt sa strojnásobil. Liečba rakoviny štítnej žľazy za posledných 5 až 10 rokov rýchlo pokročila a regulačné orgány schválili množstvo nových protokolov.

Vystavenie ionizujúcemu žiareniu v detstve bolo najsilnejšie spojené s papilárnym karcinómom štítnej žľazy (1,3 až 35,1 prípadov/10 000 osoborokov). Kohortová štúdia, ktorá skúmala 13 127 detí mladších ako 18 rokov žijúcich na Ukrajine po jadrovej havárii v Černobyle v roku 1986 na rakovinu štítnej žľazy, zistila celkovo 45 prípadov rakoviny štítnej žľazy s nadmerným relatívnym rizikom 5,25/Gy pre rakovinu štítnej žľazy. Existuje tiež vzťah medzi dávkou a odpoveďou medzi ionizujúcim žiarením a rakovinou štítnej žľazy. Čím nižší je vek, v ktorom bolo ionizujúce žiarenie prijaté, tým vyššie je riziko vzniku rakoviny štítnej žľazy súvisiacej s ožiarením a toto riziko pretrváva takmer 30 rokov po expozícii.

Väčšina rizikových faktorov rakoviny štítnej žľazy je nemenná: vek, pohlavie, rasa alebo etnická príslušnosť a rodinná anamnéza rakoviny štítnej žľazy sú najdôležitejšími prediktormi rizika. Čím vyšší vek, tým vyšší je výskyt a nižšia je miera prežitia. Rakovina štítnej žľazy je trikrát častejšia u žien ako u mužov, pričom táto miera je na celom svete zhruba konštantná. Genetická variácia v zárodočnej línii 25 % pacientov s medulárnym karcinómom štítnej žľazy je spojená s dedičnými syndrómami viacerých endokrinných nádorov typu 2A a 2B. 3 % až 9 % pacientov s dobre diferencovaným karcinómom štítnej žľazy má dedičnosť.

Sledovanie viac ako 8 miliónov obyvateľov Dánska ukázalo, že netoxická nodulárna struma je spojená so zvýšeným rizikom rakoviny štítnej žľazy. V retrospektívnej kohortovej štúdii s 843 pacientmi podstupujúcimi operáciu štítnej žľazy pre jednostranný alebo obojstranný uzlík štítnej žľazy, strumu alebo autoimunitné ochorenie štítnej žľazy boli vyššie predoperačné hladiny sérového tyreotropínu (TSH) spojené s rakovinou štítnej žľazy: u 16 % pacientov s hladinami TSH pod 0,06 mIU/l sa vyvinula rakovina štítnej žľazy, zatiaľ čo u 52 % pacientov s TSH ≥ 5 mIU/l sa vyvinula rakovina štítnej žľazy.

Ľudia s rakovinou štítnej žľazy často nemajú žiadne príznaky. Retrospektívna štúdia 1328 pacientov s rakovinou štítnej žľazy v 16 centrách v 4 krajinách ukázala, že iba 30 % (183/613) malo príznaky pri stanovení diagnózy. Pacienti s útvarom na krku, dysfágiou, pocitom cudzieho telesa a chrapotom sú zvyčajne chorí vážnejšie.

Rakovina štítnej žľazy sa tradične prejavuje ako hmatateľný uzlík na štítnej žľaze. Výskyt rakoviny štítnej žľazy v hmatateľných uzlíkoch sa uvádza u žien a mužov v oblastiach sveta s dostatočným príjmom jódu približne 5 %, respektíve 1 %. V súčasnosti sa palpáciou zistí približne 30 % až 40 % prípadov rakoviny štítnej žľazy. Medzi ďalšie bežné diagnostické prístupy patrí zobrazovanie nesúvisiace so štítnou žľazou (napr. ultrazvuk karotických tepien, zobrazovanie krku, chrbtice a hrudníka); pacienti s hypertyreózou alebo hypotyreózou, ktorí sa uzlíkov nedotkli, podstúpia ultrasonografiu štítnej žľazy; pacienti s existujúcimi uzlíkmi na štítnej žľaze podstúpili opakované ultrazvukové vyšetrenie; počas pooperačného patologického vyšetrenia bol neočakávane objavený skrytý karcinóm štítnej žľazy.

Ultrazvuk je preferovanou metódou hodnotenia hmatateľných uzlíkov štítnej žľazy alebo iných zobrazovacích nálezov uzlíkov štítnej žľazy. Ultrazvuk je mimoriadne citlivý pri určovaní počtu a charakteristík uzlíkov štítnej žľazy, ako aj vysokorizikových znakov spojených s rizikom malignity, ako sú okrajové nepravidelnosti, bodkovité silné echoické ložisko a extratyreoidálna invázia.

V súčasnosti je nadmerná diagnostika a liečba rakoviny štítnej žľazy problémom, ktorému mnohí lekári a pacienti venujú osobitnú pozornosť, a klinickí lekári by sa mali snažiť nadmernej diagnostike vyhnúť. Túto rovnováhu je však ťažké dosiahnuť, pretože nie všetci pacienti s pokročilým, metastatickým karcinómom štítnej žľazy dokážu nahmatať uzlíky v štítnej žľaze a nie všetkým diagnózam rakoviny štítnej žľazy s nízkym rizikom sa dá vyhnúť. Napríklad občasný mikrokarcinóm štítnej žľazy, ktorý nemusí nikdy spôsobiť príznaky alebo smrť, môže byť histologicky diagnostikovaný po operácii benígneho ochorenia štítnej žľazy.

Minimálne invazívne intervenčné terapie, ako je ultrazvukom navádzaná rádiofrekvenčná ablácia, mikrovlnná ablácia a laserová ablácia, ponúkajú sľubnú alternatívu k chirurgickému zákroku, keď si liečba vyžaduje nízkorizikový karcinóm štítnej žľazy. Hoci sa mechanizmy účinku týchto troch ablačných metód mierne líšia, v podstate sú podobné, pokiaľ ide o kritériá výberu nádoru, odpoveď nádoru a pooperačné komplikácie. V súčasnosti sa väčšina lekárov zhoduje na tom, že ideálnym nádorom pre minimálne invazívny zákrok je vnútorný papilárny karcinóm štítnej žľazy s priemerom < 10 mm a > 5 mm od štruktúr citlivých na teplo, ako je priedušnica, pažerák a rekurentný laryngeálny nerv. Najčastejšou komplikáciou po liečbe zostáva neúmyselné tepelné poranenie blízkeho rekurentného laryngeálneho nervu, ktoré vedie k dočasnému chrapotu. Aby sa minimalizovalo poškodenie okolitých štruktúr, odporúča sa dodržiavať bezpečnú vzdialenosť od cieľovej lézie.

Množstvo štúdií preukázalo, že minimálne invazívny zákrok pri liečbe papilárneho mikrokarcinómu štítnej žľazy má dobrú účinnosť a bezpečnosť. Hoci minimálne invazívne zákroky pri nízkorizikovom papilárnom karcinóme štítnej žľazy priniesli sľubné výsledky, väčšina štúdií bola retrospektívna a zameraná na Čínu, Taliansko a Južnú Kóreu. Okrem toho neexistovalo priame porovnanie medzi použitím minimálne invazívnych zákrokov a aktívnym sledovaním. Preto je ultrazvukom navádzaná termálna ablácia vhodná len pre pacientov s nízkorizikovým karcinómom štítnej žľazy, ktorí nie sú kandidátmi na chirurgickú liečbu alebo ktorí uprednostňujú túto možnosť liečby.

V budúcnosti môže byť pre pacientov s klinicky významným karcinómom štítnej žľazy ďalšou možnosťou liečby s nižším rizikom komplikácií ako chirurgický zákrok minimálne invazívna intervenčná terapia. Od roku 2021 sa na liečbu pacientov s karcinómom štítnej žľazy pod 38 mm (T1b ~ T2) s vysokorizikovými charakteristikami používajú techniky termálnej ablácie. Tieto retrospektívne štúdie však zahŕňali malú kohortu pacientov (v rozmedzí od 12 do 172) a krátke obdobie sledovania (priemerne 19,8 až 25,0 mesiacov). Preto je potrebný ďalší výskum, aby sme pochopili hodnotu termálnej ablácie pri liečbe pacientov s klinicky významným karcinómom štítnej žľazy.

Chirurgický zákrok zostáva primárnou metódou liečby podozrenia na diferencovaný karcinóm štítnej žľazy alebo jeho cytologicky potvrdenia. Existuje kontroverzia o najvhodnejšom rozsahu tyreoidektómie (lobektómia a totálna tyreoidektómia). Pacienti podstupujúci totálnu tyreoidektómiu sú vystavení väčšiemu chirurgickému riziku ako pacienti podstupujúci lobektómiu. Medzi riziká operácie štítnej žľazy patrí rekurentné poškodenie hrtanového nervu, hypoparatyreóza, komplikácie rán a potreba suplementácie hormónmi štítnej žľazy. V minulosti bola totálna tyreoidektómia preferovanou liečbou pre všetky diferencované karcinómy štítnej žľazy > 10 mm. Štúdia Adama a kol. z roku 2014 však ukázala, že neexistuje štatisticky významný rozdiel v prežívaní a riziku recidívy medzi pacientmi podstupujúcimi lobektómiu a totálnu tyreoidektómiu pri papilárnom karcinóme štítnej žľazy s veľkosťou 10 mm až 40 mm bez klinicky vysokorizikových znakov.

Preto sa v súčasnosti pri jednostrannom dobre diferencovanom karcinóme štítnej žľazy < 40 mm zvyčajne uprednostňuje lobektómia. Totálna tyreoidektómia sa vo všeobecnosti odporúča pri dobre diferencovanom karcinóme štítnej žľazy s veľkosťou 40 mm alebo väčšou a pri bilaterálnom karcinóme štítnej žľazy. Ak sa nádor rozšíril do regionálnych lymfatických uzlín, mala by sa vykonať disekcia centrálnych a laterálnych lymfatických uzlín krku. Profylaktickú disekciu centrálnych lymfatických uzlín potrebujú iba pacienti s medulárnym karcinómom štítnej žľazy a niektorými dobre diferencovanými karcinómami štítnej žľazy s veľkým objemom, ako aj pacienti s vonkajšou agresiou štítnej žľazy. U pacientov s medulárnym karcinómom štítnej žľazy sa môže zvážiť profylaktická disekcia laterálnych krčných lymfatických uzlín. U pacientov s podozrením na dedičný medulárny karcinóm štítnej žľazy by sa mali pred operáciou vyhodnotiť plazmatické hladiny norepinefrínu, vápnika a parathormónu (PTH), aby sa identifikoval syndróm MEN2A a predišlo sa prehliadnutiu feochromocytómu a hyperparatyreózy.

Nervová intubácia sa používa hlavne na pripojenie k vhodnému nervovému monitoru, aby sa zabezpečila nenápadná dýchacia cesta a aby sa monitorovala intraoperačná svalová a nervová aktivita v hrtane.

Produkt EMG endotracheálnej trubice kliknite sem