správy

Štúdia zistila, že vo vekovej skupine 50 rokov a starších bol nižší socioekonomický status významne spojený so zvýšeným rizikom depresie. Medzi nimi nízka účasť na spoločenských aktivitách a osamelosť zohrávajú sprostredkujúcu úlohu v kauzálnej súvislosti medzi týmito dvoma faktormi. Výsledky výskumu po prvýkrát odhaľujú mechanizmus účinku medzi psychosociálnymi behaviorálnymi faktormi a socioekonomickým statusom a rizikom depresie u starších ľudí a poskytujú dôležité vedecké dôkazy podporujúce formuláciu komplexných intervencií v oblasti duševného zdravia u staršej populácie, elimináciu sociálnych determinantov zdravia a urýchlenie realizácie globálnych cieľov zdravého starnutia.

Depresia je hlavným problémom duševného zdravia, ktorý prispieva ku globálnej záťaži chorôb a je hlavnou príčinou úmrtí v súvislosti s problémami duševného zdravia. Komplexný akčný plán pre duševné zdravie na roky 2013 – 2030, ktorý prijala WHO v roku 2013, zdôrazňuje kľúčové kroky na zabezpečenie vhodných intervencií pre ľudí s duševnými poruchami vrátane tých, ktorí trpia depresiou. Depresia je u staršej populácie rozšírená, ale vo veľkej miere nie je diagnostikovaná a neliečená. Štúdie zistili, že depresia v starobe je silne spojená s kognitívnym poklesom a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Socioekonomický status, sociálna aktivita a osamelosť boli nezávisle spojené s rozvojom depresie, ale ich kombinované účinky a špecifické mechanizmy nie sú jasné. V kontexte globálneho starnutia je naliehavo potrebné objasniť sociálne zdravotné determinanty depresie v starobe a ich mechanizmy.

Táto štúdia je populačná, medzinárodná kohortová štúdia využívajúca údaje z piatich národne reprezentatívnych prieskumov starších dospelých v 24 krajinách (uskutočnených od 15. februára 2008 do 27. februára 2019), vrátane štúdie Health and Retirement Study, národnej štúdie Health and Retirement Study, HRS, anglickej longitudinálnej štúdie starnutia (ELSA), prieskumu Health, Ageing and Retirement in Europe, prieskumu Health, Ageing and Retirement in Europe, longitudinálnej štúdie China Health and Retirement Longitudinal Study, CHARLS a mexickej štúdie Health and Ageing Study (MHAS). Štúdia zahŕňala účastníkov vo veku 50 rokov a viac na začiatku, ktorí uviedli informácie o svojom socioekonomickom postavení, spoločenských aktivitách a pocitoch osamelosti a ktorí boli dotazovaní aspoň dvakrát; vylúčení boli účastníci, ktorí mali na začiatku depresívne symptómy, tí, ktorým chýbali údaje o depresívnych symptómoch a kovariátoch, a tí, ktorým chýbali údaje. Na základe príjmu domácnosti, vzdelania a pracovného statusu sa na definovanie socioekonomického statusu ako vysokého a nízkeho použila základná metóda analýzy kategórií. Depresia sa hodnotila pomocou Mexickej štúdie zdravia a starnutia (CES-D) alebo EURO-D. Súvislosť medzi socioekonomickým statusom a depresiou sa odhadla pomocou Coxovho modelu proporcionálneho rizika a združené výsledky piatich prieskumov sa získali pomocou modelu náhodných efektov. Táto štúdia ďalej analyzovala spoločné a interaktívne vplyvy socioekonomického statusu, spoločenských aktivít a osamelosti na depresiu a skúmala sprostredkujúce účinky spoločenských aktivít a osamelosti na socioekonomický status a depresiu pomocou kauzálnej mediačnej analýzy.

Po mediánovom sledovaní v trvaní 5 rokov sa u 20 237 účastníkov vyvinula depresia s mierou incidencie 7,2 (95 % interval spoľahlivosti 4,4 – 10,0) na 100 osoborokov. Po úprave o rôzne mätúce faktory analýza zistila, že účastníci s nižším socioekonomickým statusom mali vyššie riziko depresie v porovnaní s účastníkmi s vyšším socioekonomickým statusom (súhrnný HR = 1,34; 95 % CI: 1,23 – 1,44). Zo súvislostí medzi socioekonomickým statusom a depresiou bolo iba 6,12 % (1,14 – 28,45) a 5,54 % (0,71 – 27,62) sprostredkovaných spoločenskými aktivitami a osamelosťou.

Iba interakcia medzi socioekonomickým statusom a osamelosťou mala významný vplyv na depresiu (súhrnný HR = 0,84; 0,79 – 0,90). V porovnaní s účastníkmi s vysokým socioekonomickým statusom, ktorí boli spoločensky aktívni a neboli osamelí, mali účastníci s nízkym socioekonomickým statusom, ktorí boli spoločensky neaktívni a osamelí, vyššie riziko depresie (súhrnný HR = 2,45; 2,08 – 2,82).

Sociálna pasivita a osamelosť len čiastočne sprostredkúvajú súvislosť medzi socioekonomickým statusom a depresiou, čo naznačuje, že okrem intervencií zameraných na sociálnu izoláciu a osamelosť sú potrebné aj ďalšie účinné opatrenia na zníženie rizika depresie u starších dospelých. Okrem toho kombinované účinky socioekonomického statusu, sociálnej aktivity a osamelosti zdôrazňujú výhody súčasných integrovaných intervencií na zníženie globálneho zaťaženia depresiou.